poviedky » ME 55+ V PÉTANQUE MONACO , 18.10-20.10.2016 napísal Lubomír Šedivý

ME 55+ V PÉTANQUE MONACO , 18.10-20.10.2016 napísal Lubomír Šedivý

 

Keď ma cez zimu oslovil Čiro či by sme sa nedali dokopy na ME 55+, tak som ani na sekundu nezaváhal. Dali sme si návrhy na spoluhráčov ,on oslovil Minka a ja  Džuziho a team bol zložený. Kvalifikáciu sme odohrali bez zaváhania a potom prišli dohody , kedy a čo si spolu zahráme. Žiaľ moje problémy my to nedovolili , ale s Minkom som odohral stovky zápasov. S Čirom oveľa menej ale vždy sme sa zladili a v poslednom čase je môj častý spoluhráč Džuzi . Keď naši priatelia počuli zloženie teamu , vyzeralo to na veľkú výpravu, ale nakoniec nám zostali dvaja dôležití parťáci – Mici Jajcajová , ktorá bola poverená funkciou šéfky výpravy a Stano Seman , bol našim mužom na lavičke a čiastočným sponzorom. Prípravné zápasy sa nakoniec skresali na jeden jediný na Kaskádach , ale......no však čítajte. Odchádzali sme s presvedčením , že budeme hrať na jedného plasera a dvoch strelcov , ale toto sme využili len v kvalifikácii. Počas môjho kúpeľného pobytu v Dudinciach som zaistil letenky , našiel hotel v Nice a vyskúmal prejazdy medzi Nice a Monacom. Po návrate z kúpeľov sa mi však skoro zrútil svet , najskôr urgentná operácia srdcových ciest – našťastie úspešná a hneď nasledovala tragédia najväčšia. Zomrel môj syn Ičko.......okrem iného veľký petangista. Dlho som rozmýšľal čo ďalej.....ale kamaráti rozhodli, nemôžem ich nechať , však ma mnohokrát podržali. Takže v nedeľu 16.10. pristáva zo Skalice Stano Seman . O 3,15 nás Janka preváža na autobusku a tam sa k našej Slopackej štvorke pridávajú Spidersi s Pezinku. O 5,00 na letisku , o 7, 00 odlet a 8,20 Nice. Autobusom 98 do hotela – Esprit D´Azur, kde sme sa zložili, po ceste naobedovali a vyrazili do Monaca. Trošku sme poblúdili , ale nakoniec sme to našli . Na 5.poschodí budovy ktorá stojí priamo oproti štadiónu AS Monaco – Stade de Louis III sa nachádza petangový areál , ktorý postavil knieža Ranier III, nachádza sa tam cca 50 ihrísk , čiastočne prekrytých a o poschodie nižšie reštaurácia a klubovňa klubu pre cca 140 ľudí. Vchádzame do vchodu a proti nám Stefan – sekretár federácie a hlavný duch šampionátu, hneď sa objímame, nevideli sme sa asi 7 rokov. Hore nás už čaká Bruno – generálny sekretár CEP, ten čo všetko vie a všetko pozná a všetci ho tu majú radi ( mali ste počuť ten spontánny potlesk a skandovanie po slávnostnom odovzdaní cien). A potom to išlo Poliaci , Slovinci, Rakúšania , Maďari , Bulhari, na druhý deň Česi a Ukrajinci a samozrejme individuálni známi z Walesu, Holandska, Anglicka, Luxemburska, Ruska. No proste rekord – 28 krajín. Domáci , všetci veľmi ochotní , registráciu za nás vybavila príjemná  poriadateľka . Monačania , miesto odznáčikov, pohárikov , plakiet a podobných pamiatok , venovali mikinu a každý si mohol vyskúšať svoju veľkosť. Okolo 17 sme sa vydali autobusom na vlakovú stanicu a vlak bol za 18 min v Nice. Zdalo sa nám to lepšie , ale nakoniec po viacerých radách sme väčšinou jazdili autobusom č 100 a vystupovali , ešte na francúzskej strane . Cesta z najmenším chodením. V Monacu je najčastejším spojom výťah , alebo behacie schody. A poďme po poriadku . Večer prvá porada a ráno , keďže máme čas až na 10,30, posledný dlhší spánok. Mici zasadá , ako šéfka delegácie na porade a nám bolo niekoľko krát pripomenuté , že bude test na alkohol a kontrolovať budú gule. Je zaujímavé, že k obedu a večeri ponúkali malé pivo , alebo 0,7 l vína pre tri osoby. A po skončení denného programu , vínko a šampáňo tieklo potokom. Cez deň , boli stále plné chladničky nápojov. Utorok poobede sa začína slávnostným nástupom a nás poteší mladá a veľmi pekná a sympatická slovenská konzulka v Monacu , Tatiana Paracková. Po slávnostnom zahájení  sa dozvedáme los a nás v prvom kole čaká Litva. Ako mi Marek pripomenul ako kedysi v thajskej Pattayi. Aj priebeh bol podobný , ani sme sa nenazdali a bolo 0:6. Našťastie naša trojka Čiro , Džuzi a Minko , rýchlo obracia a víťazstvo 13:7 bolo jasné. Druhé kolo Holandsko , keby sme vedeli , že proti nám stoja budúci majstri Európy , asi by nás až tak nemrzela prehra 2:13. Mimochodom , francúzsky strelec v holandských farbách Henri Calveteti bol suveréne , aspoň podľa nášho teamu najväčšou hviezdou ME. Los nám prestal byť pozitívne naklonený. Tretie kolo a náš súper sú obhajcovia titulu z minulého roka , domáce Monaco. Do stavu 7:8 to bolo veľmi vyrovnané a Monačania mali rešpekt , ale práve keď sme začali rozmýšľať o striedaní , domáci za veľkej radosti publika zápas ukončili. Keďže sa zápasy a večera skončili po 21 hodine , nezostávalo iné ako peši cez Monaco a na vlak. A toto bolo Monaco , peši , výťah , 2x behacie schody , ďalší výťah a na záver bežiaci chodník . V automate nakupujeme lístky a opäť sa začneme na nástupišti dohadovať , či stojíme dobre (nastupujú z opačnej strany ako u nás) Ozýva sa pred nami slečna s východniarskym  prízvukom , ktorá sa vracia zo svojho zamestnania z Monaca do Nice, kde žije so svojím priateľom – hokejistom, že naše postavenie a smer je správny . Pozisťujeme si zopár informácií a dozvedáme , že sa opäť stretneme v lietadle na ceste domov. Večerná porada bola kratšia , lebo ráno sa vstávalo skoro a v prípade dvoch , dokonca jedného víťazstva sme mohli postúpiť do 16-ky – bucholz sme mali vysoký. V stredu ráno však katastrófa. Od stavu 5:3 pre nás proti Poliakom sme neuhrali ani bod proti 23 súperovým(Fanny od Maďarov) Priznám sa striedal som , ale streľba bola absolútne nulová. A aj ostatné činnosti sa nám nedarili. Po prehre a stave 1:4 som sa pobral na záchod a tam som začal rozmýšľať a táto múdrosť vychádza zo mňa : No chalani , teraz je to ľahké tri víťazstvá za sebou a pohárik ja doma(Však tentoraz nielen moja Janka použila svoju obľúbenú vetu – Bez pohárika sa nevracaj a tú istú vetu vyslovila aj Čirova Danka) No a nepočúvni svoju ženu J. A na to prichádza Bruno a pridáva na kopu . Chalani , boli by ste 16 a nikto si to nevšimne , ale tri x vyhráte a máte bronz z pohára národov . Prvý zápas Ukrajina , na lavičke ako coach Peter Hois a tvrdý boj o každý bod. Ukrajina vedie 8:10 a my tri body na zemi, ale náš najlepší hráč majstrovstiev Minko dve gule , ale dohodí len jednu a stav je 12:10. Prežili sme dva infarkty . Ukrajina bod na zemi , 5 gúľ na ruke , ale uhrali len ten jeden, 12:11, Ukrajina bod na zemi a zostávajú im 3 gule , ale uhrávajú iba bod 12:12. Po poslednej hre sme si oddýchli ,lebo 13.12 a náš prvý krok splnený. Druhý zápas proti nasadeným Bulharom z dvomi Francúzmi v zostave , od stavu 2:2 , po dvoch bodoch až do 12:2,  chvíľka nepozornosti, 12:6 , ale potom už iba my a 13:6. Ide sa domov na hotel a zajtra nás čakajú podľa správ jedných Angličania a podľa druhých Wales , tretí do skupiny „BREXIT“ bolo nalosované Jersey. Večerná porada a ráno hurá na Anglicko......hm tak predsa len Wales a ja mám nepríjemný pocit . Bol som pri troch zápasoch Walesu  za 15 rokov a všetky sme prehrali 4:13. S ich kapitánom som si v Dakare menil dres. Začiatok ako z petangového hororu. Máme dva body tesne za košónom , súper tretiu v pravo a my dve pred košónom . Všetci , Minko strieľaj , káčko za 5 na úvod . Iba Čiro to spochybňuje , pri strele to iba šuchneš a tá súperova sa zaradí pred naše. Bosorák , presne to sa stalo a namiesto 5:0 je  0:1. Trošku ostrejšia výmena názorov a asi to pomohlo , Čirove úvodné plasy na súpera platili a ak náhodou nás prekonali , okamžite Minko čistil. Ďžuzi s ľahkým úsmevom dohadzoval. 13:1. POHÁRIK JE DOMA – vyrovnali sme juniorov a čaká nás Švajčiarsko , hlavný favorit Pohára národov. Ale Minko Džuzi a Čiro boli rozbehnutí , ako tie švajčiarske hodinky. V úvode síce 0:3 , ale potom sme získali bod a nahodili sme na 10 m a ...........bolo. Švajčiari sa pokúšali , stále spochybňovať vzdialenosť nahodeného košonku , potom im vadilo , že nestojíme 2m za košónom , alebo za kruhom , že šúchame značky na ihrisku. No proste skúšali všetko , ale nič nepomohlo a dokonca švajčiarska lavička pri našom dobrom plase , alebo streľbe buď zakričala , alebo zaskandovali „Bravoooo“. 13:3 a striebro je doma. Škoda , že sa pokračovalo až poobede , veľké gratulácie, v hlave sa mlelo, že to je šanca , ale zároveň najvyššia medaila pre slovenský team na ME, MS je už pre nás.

Finále , slávnostný nástup a my prvý nához . Dobre rozmiestňujeme gule ale súper pri pokuse o odstrelenie, triafa náhodne košón , a ten odlieta na 5m . Dohodia ďalšie 4 a je 5:0 a my sme na uterák . Fanny a ide sa domov . Bilancia 5 víťazstiev a 5 prehier a 2 miesto v pohári národov. Záverečný zápas bol možno ešte rýchlejší. Holandsko – Luxembursko 13:2. No a potom už iba slávnostné ceremoniály, nám prišla odovzdať pohár  pani konzulka a mala z nás ako aj my obrovskú radosť a ponúkla nám všemocnú pomoc. Zdvíhal som pohár do nebies a posielal som ho Ičkovi a s Milanom sme sa každú chvíľku objímali a ubezpečovali sa , že toto je najlepšia odmena za 15 rokov nášho petangového života. A potom už iba odchod do veľkej sály , kde bolo záverečné gala. Povymieňali sme si nejaké dresy a potom už sa iba rečnilo , tancovalo, spievalo a nám bolo trošku ľúto , že musíme chytiť vlak  do Nice, lebo skoro ráno smer letisko a Viedeň a domov.

ME v Monacu boli super atmosférou , organizáciou a pre nás aj výsledkami.

Skoro som zabudol , stali sa dve raritky a preto pozor pre ďalších účastníkov, ME. Prvé mimo záznam , licenciu okrem hráčov musí mať aj coach aj vedúci výpravy. Ďalšia veľmi zaujímavá a pre nás vtipná situácia sa udiala teamu Ruska . Prišli v nejednotných nohaviciach a dostali podmienku , aby si do druhého kola zohnali jednotný odev , lebo inak budú vylúčení. Stihli to . Pri záverečnom obede sa mi podarila vtipná replika , kde sme im blahoželali k tretiemu miestu ME a oni kontrovali , že však vy budete najhoršie druhí, na čo som poznamenal , že oni si zo sebou okrem toho do Ruska ponesú nové nohavice J

Medzi štvrťfinále a semifinále nastal rozruch. Švédi protestovali, že sa im nepáčia gule ich protihráča, že po dopade sa nepregúľávajú. Mal som to šťastie ,stál som na krok, keď rozhodcovia na špeciálnom prístroji testovali Nemcove gule a tie... neprešli . Po rozrezaní vraj sa v strede nachádzala ortuť a bavlna. Hráč bol diskvalifikovaný a neskôr aj celý team. Je zvláštnosťou , že tento človek vraj v minulosti bol v Nemecku ocenený za zásluhy o rozvoj petangu . No a zaujímavosť sa chystá  aj na juniorov, vraj testy na drogy.

 

Záver , šťastní domov , všetko klaplo a na ceste všetky spoje vychádzali a mne nezostáva sa iba poďakovať BRUNOVI FERNANDEZOVI , za starosť o nás, vedúcej výpravy MICI JAJCAJOVEJ za vybavovanie vecí počas pobytu, coachovi STANOVI SEMANOVI za starostlivosť o fantastickú pohodu v  teame  a spoluhráčom MICHALOVI SOBOLIČOVI, DŽUZIMU KARACSONYMU a MILANOVI SOBOLIČOVI za to, že sme spolu dosiahli tento pre nás veľký úspech .